Strapaté rána po učesaných nociach
krátiš hľadaním
strateného času pod vankúšom.
Bledé chodidlá šteklí
parafínové svetlo
rozliate po bielej dlážke,
v ktorej sa topíš
ako atrament na papieri.
Tikot hodín budí spiaci zvonček
nad zamknutými dverami
zahádzanými tichom
a pachom alkoholu s cigaretami.
Pod oknom spálne rastie hora
z vyhodených budíkov,
ktoré telom nedokážeš utíšiť
a čerstvý vzduch vyhnala vôňa
kávy bez mlieka a cukru.
Pre zrkadlo denne skúšaš nové šaty
a tvár obliekaš
pre svet za oknom.
Každý večer sa zvykneš
česať pred črepinami z rutín
a usínať pri tikaní
ďalšieho falošného budíka.