V krajine ticha a nádeje som kráľom
žijúcim v záhrade brán.
Opitý rudou vodou tečúcou z kôry nemých stromov.
Prilož dlane ku krku a v kriku pritlač.
S Bohom dávno nevychádzam, vzal som mu klenoty.
Nik mi neukradne nechcený titul,
žijem ako Holden Caulfield.
Pred svitom utekám do polnoci, červená koruna žiari
ako pochodeň.
Daj mi, čo naozaj potrebuješ, nevinnosť je dávno mŕtva.
V krajine ticha a nádeje som kráľom,
opitý príbehmi ukrytých poddaných.
Život napodobňuje umenie, vraz do srdca niekoľko slov.
Vážne nechcem vedieť, čo je pre mňa dobré, pretože Boha
som dávno zabil. Opakuješ: „Všetko je v poriadku.“
Nik mi neukradne nechcený titul,
žijem ako Holden Caulfield.
Špinavá izba je hrad, nepohodlná stolička trón a fotoalbum šašo.
Kráľovstvu túžim dať, čo už roky nemám,
slovami kŕmim niekoľko tieňov pochovaných v noci.
Šaliem, keď sa mi prihováraš. Verš padá k veršu.
Neprestajne sa pýtam: „Ak budem krajší, budeš kráľovnou?“
Keď ťa chytím nad útesom, vždy odpovieš iba:
„Nežiť nie je ťažké.“
Nikomu nikdy nedám nechcený titul,
potrebujem žiť ako Holden Caulfield.
