Tak ma už pobozkaj.
Dopi posledný pohár a oblíž si pery.
Otvor dvere do sveta za barom,
udri ma znudenými očami.
Áno, milujem ťa, ... teda som myslel,
že by som ťa rád spoznal.
Niekedy hovorím o zbytočných hlúpostiach,
teda, niekedy ti ich prezradím ...
A niekedy mám tie najhlúpejšie nápady ...
Nikdy si nerozumela tým zvláštnym pocitom.
Tak ma už pobozkaj,
zapáľ si poslednú cigaretu a potom ma pobozkaj.
Tvoj starý kabát
s vôňou čučoriedok a farbou soboty,
tvoj pohľad a niekoľko pieh
pritiahnú pozornosť i po záverečnej.
Kabát pod svetlom lámp.
Áno, milujem ťa, ... teda máš na mysli,
ako potrebuješ milovať.
Svetlo jemne bliká.
Myslel som, že tvoje oči budú znudene
odchádzať
za vodou tečúcou dolu po chodníku,
ty si ale ticho.
Dnes nás to ale vôbec
nezaujíma,
pretože sme nikdy nerozumeli
tým zvláštnym pocitom.