Pamätáš si na posledný príchod?
Prinútená stáť na prahu
s mincou za uchom.
Tvoj pôvabný úsmev a tlmený krik
sa ma dotkol
bez varovania.
Tak dlho
si stála sama v rade.
S odkazom,
túžba je darom v živote.
Tak dlho
si odchádzala a bežala späť.
Unavené oči hľadiace
do prasknutého zrkadielka
ti postavia zo snov kráľovstvo
a v ňom budeš večnou
kráľovnou.
Tvoja malá vojna o šťastie,
o odpovede, náznaky a
smrť,
utká závoj pochopenia.
Poddaní opití beznádejou
ťa volajú do tanca.
Ak napokon prijmeš život,
pochopíš strach,
môžeš sa nechať korunovať
závislosťou
chladných hradieb s hrdým krikom
večnej kráľovnej.