Poznám pieseň o Starom meste, bludisko ulíc a citov
Kde po oknách skáče slepý kráľ, vítaný od parapetov
Harmonika stráži nočnú atmosféru, bozkáva mesiac
Zláka ho do spomienok na utopené ticho, nezíska viac
Sedí schúlený za jej oknom, svetlo ulice chytá do dlaní
V izbe už zhasla a odišla spať, sníva o detskom zatúlaní
Usmeje sa už iba v spánku, vo vlasoch mapa od šťastia
Pripravená na lži od krásnych tvárí, skúsenosti nepustia
Chcel by sa jej znovu prihovoriť, zápalky v zadnom vrecku
V hlave mnoho správnych slov, oblečenú košeľu žobrácku
Rátajúc utekajúci čas jej spánku, dychom kreslí na ich sklo
Pod nohami iba uspávajúca hudba, niekoľko tónov uniklo
Poznám pieseň o Starom meste, hymna šťastia a samoty
Plnej krehkej nádeje a voňavej špiny, zostali im len šepoty
Slepý kráľ ukrytý za jej oknom, havrany lietajú už potichu
Víta jej nevtieravú harmoniku, sedí tam v noci bez ostychu