Tam, hlboko v mojom lese, deti bez hlasu tancujú
Chcú šepkať, smiať sa, stromy im šance skracujú
Čo hľadáš v ich kruhu? Bielymi dlaňami sa zakrývaš
Ich hudba ti začne dávať zmysel, iba ak sa započúvaš
Tancuješ medzi listami, zakrývajú tiene na tvojej pleti
Pachuť dní, ktorá nad ich radosťou potichu preletí
Pripomína ilúziu šťastia obalenú v nešťastí hlúposti
Nohami sa zakopávaš o ľudskú hŕbu bielych kostí
Môj les sa ti prihovára, voda kričí a vtáky šepkajú
Nemé deti sa medzi červenými stromami hrajú
Narýchlo si dlhý závoj z radosti na telo ukrižuješ
K vlastnému tichu sa už odovzdane približuješ
Mesiac dávno zaspal, nežná vôňa hladí zmysly
Tento les nezhorí, všetky sladké plamienky zmizli
Opadané lístie chladom trhá zo stromov živú kôru
Deti pripomínajú, aby si na tomto mieste nestratila vôľu