Denník lúzra: Dôvod, prečo som ticho...

Autor: Andrej Špeťko | 3.1.2017 o 19:44 | Karma článku: 1,14 | Prečítané:  151x

Výťah sa ťarbavo štveral na privolané poschodie. Počul som každý centimeter hrdzavého oceľového lana, ktoré ťahalo tú smradľavú rakvu hore. Bol som prichystaný na dnešný večer minimálne v takej miere, aby som tam neskapal od nudy.

Jemne smradľavý dych prerážali lacné mentolky, ktoré mi pred X mesiacmi darovala stará mama. Chodil som sa tam len najesť. Matka bola rada, ak odkrojila krajec chleba. Práve preto som niesol domov len krájaný. Chutil síce ako umelina, pokazil sa do niekoľkých dní, ale doma bolo všetko v poriadku. Nerozumiem, prečo sa tu zastavujem nad hlúpym chlebom, keď sa ponáhľam do práce. Pomalým pádom som sa dostal na prízemie. Chodba bola neustále špinavá a tabuľka s menami, ktoré mali v daný týždeň službu, sa len nenápadne menila. Mne to bolo jedno, moje meno som už dávno vytrhol z nástenky a napísal tam nejaké iné. Nik si nevšimol zmenu.

Pod lenivo vyžehlené oblečenie sa vtrepal studený vietor a nech som sa akokoľvek snažil zohriať, nemohol som ho dostať preč. Nevadí, niečo pretrpím. Vytiahol som cigaretu, oblizol filter a rozkošne ju zapálil. Vietor kradol dym z úst, tak pôžitok z fajčenia bol len polovičný. Vykročil som smerom k autobusovej zastávke. Nie, auto nevlastním. Načo. Nechodím nikam, iba do mesta. Je veľká šanca, že sa mi podarí stretnúť v autobuse ďalšie smutné dievča, ktoré potrebuje krátky rozhovor. Dnes som ale nemal náladu. Každý človek sa cíti inak, ak sa doma výdatne vyvracia. Na zastávke čakala jedna osoba. Potešil som sa, ak by to mala byť jedna z tých zlomených. Vždy sa pozerajú do zeme a premýšľajú nad poslednou knihou, ktorú prečítali. V hlave si predstavujú seba v dokonalom svete, ktorý nahrádza smutnú realitu. Niekde v pozadí hrá medová skladba, ktorá prináša so sebou dokonalého junáka v obtiahnutých bielych pančucháčoch. Potom prídem ja, prepíšem niekoľko kapitol a útle telo sa zvíja od rozkoše medzi mojimi rukami. Mal som byť spisovateľ a nie sklamaním. Mám také tušenie, že aj ako spisovateľ by som bol sklamaním. Situácia, v ktorej sa nedá prehrať.

Daná osoba si ma všimla a vykročila oproti mne. Bál som sa, že to bude niekto, kto má naozaj pozná a nesplietol si ma s vandrákom, ktorý si vypýtal pred obchodným domom euro na bagetu. Niekto naivný raz povedal, že z pečiva sa človek neopije, ale tí vandráci sa do toho stavu vždy dostanú. Šťastní ľudia.

"Tak som ťa našla," prihovorila sa.

Zdvihol som zrak a snažil sa v pamäti uloviť jej tvár. Posledné mesiace sa mi zlievali do jednej dokonalej podobizne, s ktorou som sa miloval. Zostal som ticho zízajúc do jej očí a oklepal popol. I ten si vzal vietor. Taktne, bez akéhokoľvek bontónu, som sa spýtal, čo tu robí. Vraj jej povedal čašník z toho baru, kde sme boli si na chvíľu sadnúť, že ma tu nájde. Zradca si zaslúži prísť o zákazníkov. Mne nezáležalo na jej príbehu a prečo za mnou prišla. Dôvody, ktoré ju hnali prísť sem, boli smiešne. Celkovo tá predstava, že niekto sa naháňa cez celé mesto kvôli kúsku špinavej noci, ma chcela rozosmiať viac ako naivné vyznanie lásky po jednej nepodarenej súloži. Bol som ticho, nemal som čo stratiť. Maximálne jeden spoj, ale na práci teraz nezáležalo. Aj tak ma potrebujú oni a nie ja ich, nik iný by tam nešiel pracovať. Snažila sa o úsmev, ale nedokázala ukryť ten hnev, stres, sklamanie a hlúpu nádej. Vždy ma fascinovalo, ako sa dajú tie najzložitejšie emócie zafarbiť niekoľkými slovami. Spýtal som sa jej, prečo prišla za mnou. Nechcel som ju vyhnať ako špinavého psa a ani nechať pri sebe.

"Porozprávať sa."

Amen, tma. Jedna z najhorších vecí, ktoré môže po mne chcieť. Nie darmo si radšej zapchám ústa filtrom obaleným tenkým papierom. Nikomu neublížim, iba sebe. Stiahol som zvyšok cigarety na dva ťahy a prišliapol horiaci špak. Na jednoduchú odpoveď som vyslal ďalšiu jednoduchú otázku, o čom?

"Prečo si taký hazjel?" odpovedala.

Výborne. Tlieskam. Najlepší spôsob na začatie rozhovoru. Na druhej strane, táto má aspoň odvahu. Pravdepodobne to všetko pre ňu niečo znamenalo. Darmo, nie všetko je drahý parfém, čo stojí viac času. Dokázal som sa len zasmiať. Prijal som toto oslovenie, sila zvyku. Nikdy som nemal v pláne sa hrať na niečo viac. Teda len do situácie, kedy som chcel niečo viac. Neodpovedal som. Nemalo to význam, iba by som postavil na ulici stan pre chvíľkovú drámu. Tichom som staval detský stánok. Vybral som ďalšiu cigaretu a zopakoval proces s ohňom.

"Prečo si odišiel bez slova? To naozaj si sa chcel len urobiť?"

Popravde, áno. Jej som ale povedal, že som musel utekať domov kvôli problémom, ktoré sa jej netýkajú. Ak nechceš povedať pravdu, zhoď to na tých, ktorí sa nebudú môcť nikdy brániť. Také sme sa učili už v jasliach.

"Prečo si mi nezavolal? Prečo si nenechal odkaz?" bombardovala ďalej.

Odvetil som, že som mal veľa práce. Lož.

"Pracuješ bez prestávky?"

Odvetil som, že áno. Musím sa totiž obraciať, aby som potiahol domácnosť. Lož.

"To nie je podstatné. Ja len... chcela som ti povedať, že ten večer pre mňa veľa zmanemal a urazilo ma, že si sa na mňa vykašlal. Mrzí ma, že som ťa pravdepodobne nezaujala a chcel si si len užiť."

Konečne jej to začína páliť, hádam sa napokon nestratí vo svete. Odvetil som, že som sa jej chcel ozvať cez víkend. Lož.

"Chceš sa teda naozaj stretnúť?"

Odvetil som, že áno. Lož.

"Dobre, prekvapil si ma. Vieš... páčiš sa mi a na chlapca, ktorý je starší, si na mňa naozaj milý. Iní takí neboli, vždy mi chceli len vraziť jazyk do hrdla a stiahnuť zo mňa oblečenie. Viem, nechala som sa pretiahnuť ako chudera, len som mala z toho všetkého veľmi dobrý pocit. Dlho som sa necítila pri žiadnom chalanovi dobre a nie, nie som zamilovaná, len som bola na chvíľu šťastná."

I ja som bol na chvíľu šťastný. Každý svoje šťastie vníma inak, ja som jednoduchý. Momentálne sa snažím zapísať všetky klamstvá, ktoré sa už tradične stali pravdou. Stála v nádeji, že jej poviem niečo milé. Hrabal som sa narýchlo v hlave dúfajúc, že ma napadne akákoľvek klišé hlúposť. Nič.

"Viem, že je toho asi veľa a nemala by som ťa takto prenasledovať, len som ti chcela povedať tieto veci. Mnohokrát sa stane, že i ženy vedia byť arogantné a nechať to celé plávať niekde dostratena, ale ja som sa naozaj po dlhom čase cítila naozaj fajn. Nebudem ťa teda už otravovať a vrátim sa na intrák, musím sa učiť na skúšky."

Je to oficiálne, práve som našiel chorú osobu. Každý chlapec, muž, ... to je jedno... by sa na mieste roztopil, pustil by si v hlave slaďáčik, objal ju a v romantickom zábere ju bozkával na ulici. Ja to neurobím už len z toho dôvodu, že neďaleko je detské ihrisko. Pomaly som začal lepiť jednotlivé vety a vysúkal zo seba niečo, čo chcelo mať jednoduchý význam – cením si to a určite sa mi musí ozvať. Tak nejako. Neviem, nepremýšľam teraz nad ňou. Štve ma, že odišiel už štvrtý spoj.

"Ďakujem, že sa môžem ozvať. Väčšina z tých predošlých si ani nevypýtali číslo a ak som im ho aj dala, nemalo to význam."

Tušil som, že tento rozhovor sa o chvíľu zvrhne na úprimnú telenovelu, ktorá pravdepodobne skončí sexom z ľútosti. Nepripadá do úvahy, mám doma mamu. Napokon som jej povedal, že domácnosť ťahám sám, takže som si stihol streliť vlastný gól. Toto považujem za jeden z hlavných dôvodov, prečo som radšej ticho a fajčím. Myšlienky prerušujem skúmaním jej oblečenia, ktoré je rovnako fádne ako môj výraz tváre. Dokonca sa pokúsila o jemnú vôňu, ktorá by pripomínala jej prítomnosť v tichu. Táto je výnimočne nevýnimočná. Šedá myš, ktorá sa dostáva na posledné miesta v zoznamoch tých, ktorí hľadajú niečo vážne. Pravdepodobne preletí niekoľkými sklamaniami, vážnymi a neváženými vzťahmi a napokon zostane pri jednom, s ktorým otehotnie. Sny o dokonalosti by mali odchádzať dovŕšením dospelosti. Tá dobrota, ktorá z nej sála, sa dá tak jednoducho zneužiť a roztrhať. Ja viem, že nechcem byť ten, kto jej to urobí po dlhej dobe, radšej hneď pri pozdrave. Ak by to malo trvať dlhšie, i tak by ma poslala po istej dobe preč. Tak to chodí, poznám to.

"Ideš teraz? Nechcem ťa zdržiavať. Ja sa síce musím učiť, ale to je jednoduchá skúška. Mám čas, ak by si chcel."

Niekedy je neskoro zabiť. Hrýzla si spodnú peru. Nervozita spojená s chuťou po bozku. Nie, také nevedieme. Fajčil som ďalej a nechcel som si kaziť v ústach chuť tabáku. Ja viem, že by najradšej začala budovať vzťah a tie hlúposti s tým spojené, ale rovnako viem, že to robí preto, aby pred sebou neskončila ako ľahká fľandra, ktorá sa nechala zas zneužiť. Takéto patria do vitríny, kde na nich nepadne ani prach. Vystavené ako úžasná trofej nejakého chudáka, ktorý len vedel, čo má v daný moment povedať a kedy ju správne chytiť. Idiota, ktorý vedel narýchlo prelepiť jej rozbité srdce litrami klasických slov, hlášok a smajlíkov v každej hlúpej správe. Tie mužské trosky, ktoré by vedeli pretiahnuť aj vlastnú matku, ak by sa nesprávne predklonila pri upratovaní. Pudy sú pudy, ženú nás vpred. Preto viem, že ju nechcem mať nikde vo vytrínke a chváliť sa ostatným v okolí. Načo, nie je to ich vec a nikdy nebola. Keby ma potreby nebili ako veľké deti tie malé, nikdy by som sa nenaháňal za nikým. Vybudoval by som si vlastný svet, kde by som pracoval na prevrate. Nie som arogantný, len sa mám rád. Celý čas, čo som premýšľal nad hlúposťami, sa na mňa pozerala. Prerušil som teda ticho so žiadosťou, aby ma prezvonila. Prekvapená tak urobila. Konečne som zistil meno. I tak sa nič nemení na tom, že daná kapitola bola dopísaná. Pre jej a moje dobro.

"Tak ako? Začína mi byť zima."

Podstatné, že si stále hrýzla peru. Čakala a ja som ju moril v tichu. Každým ďalším momentom bolo ticho neznesiteľnejšie a mohla mi rozprávať aj hodiny, nepovolil by som. Nechcel som padnúť do niečoho krásne hlúpeho, keď je mladá. Mladosť nesie v sebe neistotu, ktorú považujem za stratu času. Na podobné mozgové obraty už nebol čas, odišiel ďalší autobus. Po niekoľkých rokoch sa utápam v dileme. Neubližujem rád, i keď to robím na dennej báze. Vždy ale utečiem a nechám to na druhom. Nedelím sa o starosti a nieto ešte o radosti. Nečakal som, že niekto je ochotný po jednom tanci vyjsť z parketu a hľadať svojho partnera. Najradšej by som ju poslal za nejakým, ktorý čaká na jedno pochybenie z jej strany a hneď jej skočí do reči. Niekomu, kto denne sedí doma a usmieva sa na jej fotku, v hlave si skladá jemné príbehy, pri ktorých napokon masturbuje. Je to nepríjemne povedané, ale taký by jej chcel dať všetko. Naraz. Potom sa vybije a zo snov zostane špinavá perina s tichom. Čas sa už nenosí. Budovanie stráca význam a lenivosť prebije akékoľvek karty. Dávno hovorím, že ľudia sú svine bez štipky empatie. Nerobí mi najlepšie sa schovávať v dave, ale zatiaľ žijem. Keď bolo všetko v poriadku, mama mi sypala lichotenie, že som ešte z tej starej školy. Diplom úcty k ženám vytetovaný na zátylku. Je to na niečo dobré? Takmer ako diplom v reálnom živote.

Vytiahol som napokon telefón a zavolal do práce, že dnes neprídem, lebo mi bolo zle. Z druhej strany sa ozval šialený krik. Vypol som hovor a povedal jej, že mám voľno. Bola šťastná. Ja bez peňazí. Nie, nelejte mi medzi riadky nádej. Robím to z ľútosti a chcem jej ešte urobiť dobre, zaslúži si to. Išla sem, za mnou. Nemôžem jej klamať, to som urobil už niekoľkokrát. Neznášam klamstvo, rozhovory o mne bezo mňa, ak mám na starosti krehké veci. Každý si zaslúži pekný deň a trocha empatie. Som chorý človek. Odsudzujem ľudí, ktorí sú ako ja. Dopredu viem, že zneužijem situáciu. Táto je ale výnimočná, nikoho nemá. Nezničím vzťah a neukradnem poctivému človeku šťastie. Nemá čo stratiť, ja získať. Našiel som niekoho rovnako zúfalého. Poetika ako z blogu zamilovanej školáčky. Napriek všetkému, dnes sa prejdem. Prehodím pár slov a stratím niekoľko chvíľ s niekým, kto o moju prítomnosť stojí. Necítim nádej a ani hlúposť akou je láska. Je to povinnosť a minimálne splatím dlh za to, kým som. Viem, že mi toho povie veľa a pravdepodobne ma zneužije ako svoju spovednicu. Hovorievam, človeka musíš nechať s jeho hriechmi, ak sa nechce vyspovedať. Ja budem ticho, nechám to na nej. Pokúsim sa pomôcť aspoň takto. Ženy existujú preto, aby som bol na chvíľu len sám so sebou. Pri nich si človek zvykne na ticho a časom ho bude zbožňovať. Tak som počul.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.


Už ste čítali?