Denník lúzra: Dôvod, prečo nepremýšľam...

Autor: Andrej Špeťko | 12.12.2016 o 19:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  117x

Prebudil som sa pravdepodobne okolo obeda na slnko, ktoré sa mi vtrepalo do izby. Zabudol som zavrieť okno a na hrudi som mal ohorok a niekoľko spálených chlpov. Nevadí.

Telefón som dal nabíjať, takže som sa mohol na chvíľu od neho odpútať. V kuchyni bolo ticho. Matka pravdepodobne dospávala ďalšiu z jej bujarých nocí, kedy sa viac starala o susedov a iných panákov, ktorí potrebovali aspoň trocha radosti. Nesúdim, ona sama potrebuje prepiť a premilovať sklamanie zo syna. Jediné šťastie, že so mnou pokračuje alebo končí náš rod. Jednej podstatnej úlohy sa mi teda v živote dostalo. V chladničke bolo niekoľko desiatok litrov chladeného vzduchu a nejaké zvyšky. Vrátil som sa do izby a prezeral som si telefónne čísla, ktoré som získal. Bolo ich veľa, tak som mal dôvod pokračovať. Prezliekol som sa, zavrel konečne okno a mentálne sa pripravoval na dnešnú šichtu. Musím nejako získať charizmu, peniaze sú najjednoduchší spôsob. Zazvonil zvonček. Rýchlo som si obliekol najmenej špinavé tričko a utekal k dverám. Nechcel som, aby sa matka zobudila. Medzi dverami stála sesternica, ktorá sa tu raz za čas zastaví. I dnes bola chodiacou dokonalosťou. Vyžehlené biele šaty s červenými bodkami, umyté vlasy zviazané do dlhého copu, červené topánky na nízkom podpätku a na rukách niekoľko náramkov. Jednoducho povedané, dôvod erekcie každého chlapa a pedofila, ktorý je vyprahnutý ako moje ústa. V ruke držala igelitku, pravdepodobne jedlo. Bez pozvania vkročila dnu a zamierila do mojej izby. Nasledoval som jej jahodovú vôňu, ktorá sa márne snažila preraziť smrad cigariet. Sadla si na stoličku a na stôl položila igelitku s obedárom. Zavrel som dvere.

"Mama posiela obed." Vybrala obedár a tašku poskladala. Povedal som jej, že ja som si nič nepýtal. "Mame dnes volala známa, že videla tú tvoju včera večer a predpokladala, že nebude variť." Neznášal som akúkoľvek pozornosť a starostlivosť, ktorej sa mi dostávalo od iných ľudí. Miloval som úplnú ignoranciu. Sesternica sa pravdepodobne dostala do puberty. Telo sa jej za posledné mesiace rýchlo menilo z malého dieťaťa sa mladú ženu. Rovnakú odrodu vyhľadávali mne podobní. Prišlo mi zle z predstavy, že niekto by zneužil toto dievča a odkopol ju ako handru. Môj hnus sa vyrovnáva s tým, že ja tiež zneužijem niekoho obľúbenú sesternicu, sestru, mamu, kamarátku alebo priateľku. Tak to chodí. Robíme si to naschvál. Verím tomu, že takto to funguje aj medzi hnusnejšími profesiami a všetci sú radi. Niekde v úzadí po mne kričal hlas, aby som nedopustil mne podobnému ju oprieť ako poslednú pobehlicu. "Mal by si si poupratovať." Prerušila trápne ticho a moje zízanie na jej pevné prsia. Odvetil som, že tu je všetko dobré, lebo aj tak tu skoro nič nemám. Čo malo nejakú hodnotu, toho som sa zbavil. Aj ja som len človek. Chcela debatovať o klasických veciach podľa šablóny, ktorá je záchranou pre každého, kto sa snaží pretrpieť. Ako sa mám, čo mám nové, ako by bolo v škole, ako práca, či mám priateľku a iné otázky, na ktoré som sa naučil už vopred odpovedať. Po krátkom interview mi začala rozprávať o sebe. Čo sa jej páči, čo ju trápi, aký chlapec je teraz ten najväčší samec v štvrti, akú počúva teraz hudbu, aký treťotriedny film ju nadchol a prečo ju štve, že sme rodina. Nie, to posledné nepovedala, ale niekedy sa zobudí fantázia aj vo mne. Pozorne som si zapisoval odpovede a porovnával ich s predchádzajúcimi. Úprimne ma to nezaujímalo a čím viac som cítil teplé jedlo, tým menej ma zaujímali jej plné pery. Znovu sa vrátila k ženám. Nevedel som odpovedať na jednoduché otázky zložito. Mám sa, nič nové, škola ma nezaujíma, pracujem niekde, nemám a zvyšok je rovnako nepodstatný. Nedala sa odbiť, ale už sa krútila v rozhovore sama. Nechcel som sa už na ňu pozerať. Vstal som a pozrel sa von oknom. Nikto tam nebol. Pár nezamestnaných intelektuálov, hladné ľahké ženy, niekoľko rozmaznaných detí s veľkými osobnosťami a holé stromy. Rovnako aj v mojej izbe nebol nikto až na sesternicu, ktorú som chcel čo najskôr poslať domov. Dostal som chuť na cigaretu. Povedal som jej, že sa musím ísť umyť na nočnú. Na to mi odvetila, že aj tak pracujem v bordeli. Nie som zvyknutý na pozornosť, nieto ešte na komplimenty. Nedospelosť prerážala každý zvyšok nádeje a dôstojnosti na hranici legálnosti. Chcel som ju vyhodiť von z dverí, protivila sa mi. Začínal som si smrdieť, špina na tričku mi chcela prekážať a popol na nohách nepríjemne svrbel. Stačilo mi rozkoše na dnešný deň, musím sa pripraviť do práce.

O necelých desať minúť som za ňou zavrel dvere. Ruky sa roztriasli i s hlasom. Do očí chceli vojsť slzy a srdce prášilo do rebier ako zbláznené. Nerozumel som, čo sa to chce so mnou diať. Musel som ísť zvracať. Spláchol som v záchode dym s polotovarmi. Štvalo ma, že som si musel umyť zuby. Čím viac som myslel na svoje telefónne čísla, tým rýchlejšie triaška prechádzala. Zmieril som sa so sebou a obliekol si večerný úbor pre úbohé zážitky. Sediac v izbe som rátal minútu za minútou a hádal sa v mysli, prečo som ju vyhodil tak skoro. Bažiac po akejkoľvek spoločnosti zahadzujem vedome jednu šancu za druhou. Topím sa v jednej slabej radosti za druhou a podstatným veciam sa smejem ako triedny šašo. Tuším, že strihám meter centimeter po centimetri. Na podobné mozgové obraty, ale už nemám čas. Chcem sa len trocha pomilovať s filtrom a zarobiť trochu peňazí. To je všetko, niekoľko priorít na zozname. Zavrel som okno, rozlúčil sa s dverami od maminej spálne a vybehol von z bytu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.


Už ste čítali?