Kronika malého slováčka:Ako sme oslavovali zomieraniny (záznam druhý hneď po prvom)

Autor: Andrej Špeťko | 31.5.2016 o 13:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  52x

Dlho som premýšľal, o akú udalosť sa podelím vo svojej kronike. Nakoniec Dodko povedal, že niečo krátke. Tak budem teraz diktovať to, ako sme šli oslavovať zomieraniny mojej babky...

..., ktorú voláme aj starká a sem-tam aj inak, vraj podľa nálady a toho, koľko nabalí jedla. Bol to veľký deň, štvrtok, kedy sa konala oslava. Tato behal po dome hneď zrána a vykrikoval, ako sa neteší na stretnutie so svorkou. Ja som sa tešil, lebo stretnem bratrancov, sesternice, ujov a zvyšok. Na to mi tato povedal, že sa teším len preto, lebo ešte nič o nich neviem, tak som sa tešil, lebo som nevedel. Mama prosila tata, aby si obliekol oblek, no ten len odsekol, že do latríny sa nebude strojiť, že mu stačia tepláky a tričko bez nápisu. Ja som chcel ísť tiež v tričku bez nápisu, ale mama mi obliekla košeľu. Vraj som zlatý, keď som v košeli. Keď som sa spýtal tata, prečo nechce byť aj on zlatý, tak len skríkol, že by ho potom tie prasce rozobrali a bol by rozlezený po celom štáte. Šli sme na autobus, lebo cena benzínu šla hore. Mama celý čas držala v rukách darčeky pre babku inak povedané babku a aj inak, aby sa nestratili. Všetci tam už boli, prišli sme poslední. Spýtal som sa tata, či mám gratulovať k narodeniu alebo menu a on mi povedal, že k zomieraninám, lebo už sa hádam blíži koniec. Ja som nechcel koniec, akurát sme prišli. Tato prerazil cestu k starkej alebo babke a aj niečomu inému, tak sme mohli podať ruky. Ja som zagratuloval k zomieraninám a nech sa teší z dnešného dňa, lebo koniec sa už blíži. Tato sa začal rehotať a babka so starkou a niečím navyše sa rozplakala. Tato sa zachoval ako chlap, jednu mi strelil a poslal ma hrať sa s deťmi. Tie sa už hrali s loptou a veľmi kričali. Spýtal som sa, či sa môžem aj ja hrať, ale nemohol som, lebo by som nemal páru. Vybral som sa teda hľadať niekoho, kto by sa pridal do môjho tímu, lebo by som im kazil hru. Vrátil som sa teda k dospelým. Potreboval som nájsť niekoho v rovnakom drese, aby nás rozpoznali. Nakoniec som našiel jedného starého uja, ktorý sedel sám pri veľkom pohári a búchal palicou do rytmu dychovky, ktorá bľačala po celej lúke. Povedal som mu, že je zlatý, lebo je v košeli a potrebujem ísť s ním hrať futbal. Potešilo ho to, vstal, oprel sa o palicu a do tretej pesničky sme boli naspäť. Som bol v tíme dievčat a v obrane. Ujo bol v bráne a bol veľmi dobrý. Myslel som si, že prehráme, ale ujo ubil palicou každého chlapca, ktorý sa priblížil, tak dievčatá vyhrali. Ja som bol ale smutný, lebo som chlapec. Všetci išli tancovať. Mama sedela na lavičke a tato skákal s fľašou v ruke. Išiel som teda za mamou, ktorá sa bavila s ostatnými tetami, kto ako a koľko pečie a kto všetko to potom neje. Vypýtal som si od mamy fľašu, dala mi pohár vody a smutný som šiel skákať medzi dospelých aj ja. Oblial som uja, ktorý na mňa začal kričať, že som rovnaké ovado ako tato a nech idem preč. Mne prišlo smiešne, že sa tu všetci nazývali nejakým zvieratkom. Pretancoval som sa k starej babke so všetkým, ktorá sedela za veľkým stolom a rozprávala o svojom živote tým, ktorí tam ešte zostali. Ja som bol zvedavý, lebo tato už veľakrát povedal, že on ju už pochoval. Vždy sa ale zjaví, tak ju tato asi zle zahrabal. Starká babky a aj oného mi povedala, že som jej najobľúbenejšie vnúča, lebo som ako jediné zostalo pri nej na jej zomieraninách. Rýchlo som utiekol za ostatnými, lebo som sa bál.

Zjedol som 22 koláčov, 15 chlebíčkov a 7 hrstí cukríkov, aby som sa mohol chváliť pred kamarátmi. Z toho sa mi ale chcelo kakať, tak som musel nájsť latrínu. Spomenul som si, že tato povedal, že toto celé je latrína, tak som sa schoval za najbližší strom a začal tlačiť. Našiel som najbližší lopúch a bolo dobre. Dychovka začala hrať moderné skladby od starých skupín, tak všetci začali tancovať divným spôsobom. Začal som sa tak hýbať aj ja, na čo mi povedali dospelí, že som zlatý. To som ale vedel, lebo som si ráno obliekol košeľu. Po tancovaní nastúpili rodinné súťaže, na ktoré sa všetci každý rok tešia. Prvé bolo skákanie vo vreci, kde vybrali tých, ktorí najviac tancovali s fľaškou. Myslel som si, že tato to vyhrá, lebo ten s ňou tancoval najdlhšie, ale nedostal sa ani cez štart. Všetci sa na ňom smiali, tak som sa tešil aj ja. Druhá súťaž bola v dvíhaní cukríkov na špagáte jazykom. Teta musela otvoriť druhý balík, lebo sme jej všetky zjedli. Nevyhral nikto, lebo nik nemá šikovný jazyk. Tato povedal, že mala ísť nejaká teta, lebo tá vie s jazykom neskutočné veci. Mama ho kopla a ujo s palicou sa smial a trieskal všetkých okolo. Posledná súťaž bol beh a točenie sa s metlou. Ja som nemohol súťažiť, lebo som bol príliš malý a príliš triezvy. Odvtedy nechcem byť ani jedno, aby som sa mohol točiť s metlou. Vyhrala to teta, ktorá bola triezva. Som bol smutný z toho, že sme v tom dvaja.

 

Síce diktuje svoj príbeh ďalej, mne sa už nechce písať. Budem sa len tváriť, že to tam má všetko. Tak mu treba, nemal po mne hodiť slivku. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?